List na rozlúčenie

27. února 2018 v 16:50 |  Téma týždňa
Milý pán H.,

posledné 4 roky som dýchala, písala, myslela a upravovala sa iba pre teba. Snažila som sa ťa zaujať tým, aká som "inteligentná" a krásna. Keď som náhodou dostala nejakú horšiu známku, pomyslela som na teba, čo na to povieš. Líčila som sa každý deň, obliekala, česala. Chcela som aby si ma vnímal ako atraktívne dievča, aby som ťa priťahovala.

Bála som sa s tebou rozprávať, čo ak by som povedala niečo zlé? Čo ak by si si zo ma nebodaj uťahoval? Väčšinu času sme si teda iba písali správy. Pamätáš sa ešte na tie konverzácie? Niekoľko hodín, každý deň sme strávili ťukaním do mobilu. Vystriedala som pritom niekoľko úplne rozličných nálad. Raz som bola šťastná inokedy smutná, plakala som, bola som zúfala, mala nádej, fantazírovala som, smiala sa a mnohé iné.

Donedávna si ma stále priťahoval, no nie som si istá či by som to nazvala slovom "LÁSKA" ako kedysi. Myslím si, že posledné 2 roky som bola naviazaná na tvoje staré "JA". Stále som ospravedlňovala každý tvoj čin, idealizovala som si ťa podľa mojich predstáv. Vďaka tomu, že sme nikdy nemali poriadny rozhovor z očí do očí som ťa prakticky nepoznala. No dnes, je to iné. Čím viac sa rozprávame, tým viac ťa mám rada, ale ako kamaráta. Začínam ťa spoznávať. Možno je to slimačie tempo no takto mám aspoň čas si v hlave všetko utriediť.

Dnes som ťa videla, ako sa so svojou priateľkou objímaš. Necítila som žiarlivosť, nepreklínala som ju v mysli, ani neplakala prečo ťa nemôžem mať ja. Cítila som sa naopak príjemne, prajne, chcem aby vám to vydržalo čo najdlhšie. Možno je to spôsobené aj tým, že teraz viem, že ma dokáže vystáť. Pocit toho, že nová priateľka človeka, ktorého si mnohé roky milovala, ťa nenávidí, je na hovno, to vám môžem potvrdiť.

Niekoľkokrát denne, takmer každý deň sa s tebou zhováram o úplne normálnych veciach a už nepociťujem strach, o to čo poviem, tlak ani nič podobné. Viem, že keby si ma nemal rád, tak by si mi to dal najavo, tak ako to obľubuješ. Nikdy si o mne nepovedal nič zlé, aspoň nie predo mnou. Ako ťa poznám a myslím si, že v tomto sa nemýlim, povedal by si mi to do očí tak, ako iným. Cením si ťa, rešpektujem a z celého srdca ďakujem, že si mi dal čas vstrebať to, že si nie sme prianí. Podporoval si ma v tejto "liečbe" hoci to bola dlhá a náročná cesta, stál si pri mne. Možno nie celkom doslovne ale pozeral si z úzadia a dohliadal si na mňa. Alebo si to znova iba namýšľam? Je ľahké stratiť sa v realite, najmä pri tebe. Poviem to už len poslednýkrát. Ďakujem. Ďakujem za to, že som mala tú česť a prežiť si prvé skutočné zamilovanie s tebou, že mi s tebou bolo tak dobré a že mi vždy vyčaruješ úsmev na tvári. Dúfam, že váš vzťah vydrží dlho a že pri tebe bude pociťovať to isté ako ja. Som veľmi rada, že sme si konečne našli tú správnu cestu k sebe, ako kamaráti.


-Veď ty vieš kto
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama