Šťastne až kým nepomreli...

1. listopadu 2017 v 14:39 |  Úvahy
V poslednej dobe si o sebe myslím, že prežívam najšťastnejšie chvíle môjho života. Myslím si to preto lebo robím to čo ma baví - začala som písať poviedky, dlhodobo som sa nepohádala so žiadnym kamarátom a už rok som čistá od sebeubližovania. Ale je to tak? Som skutočne šťastná alebo si to iba nahováram?

Síce som dokončila iba jednu poviedku a na tej ďalšej stále pracujem ale cítim sa, že toto ma napĺňa. Vždy ma písanie robilo šťastnou. Pri písaní príbehou sa nezamýľšam čo bude ďalej, píšem čo ma zrovna napadne. Zistila som však, že všetko čo napíšem je depresívne. To čo napíšem reflektuje moju osobnosť. Potlačujem v sebe smútok aby som si pripadala šťastná a tak trocha oblbla samú seba? Je to spôsobené tým, čím som si v minulosti prešla? V skrývaní svojich emocií som bola vždy dobrá. Najväčšiu prax som získala minulý rok od septembra do novembra. Bolo to obdobie kedy som sa začala rezať. Pamätám si, že to bolo spôsobené najmä neustálymi hádkami s mamou. Každý večer som plakávala pod stolom v mojej izbe, cítila sa ako keby mi niekto sedel na hrudi. Vyčítala si sama sebe, prečo som taká aká som a bla bla bla.. Raz som zobrala žiletku na holenie a potiahla s ňou do strany. Vytvorili sa mi na nohe 2 škrábance. Tak som trocha pritlačila a už to tu bolo. Občas, najmä v poslednej dobe nad tým rozmýšlam. Aké uľahodenie na duši to bolo. Možno vďaka tomuto zážitku sa mi dnes robí zle z krvi. Našťastie to na mojich nohách nezanechalo jazvy ale nechalo to obrovské a hlboké jazvy na mojej psychike. Posilnilo ma dostať sa z toho, hoci to nebolo lahké. Nezachádzalo to do veľkých extrémov, pretože tak či tak som sa mala rada. Neviem, či nezastieram svojou šťastnou náladou zase niečo čo ma trápi. Tentokrát pred samou sebou nie len pred kamarátmi. V každom prípade sa to chystám zistiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama